V domácnosti
V záhrade
Všeobecné
Vdomácnosti
Ako dlho trvá, kým vo vermikompostéri vznikne kompost?
Doba zrenia kompostu je veľmi individuálna. Záleží od toho, koľko bioodpadu a aké veľké kusy ste do vermikompostéru pridávali, či ste ich premiešavali s uhlíkatým materiálom, pravidelne prevzdušňovali a pod. Netreba zabúdať ani na dodržiavania základných pravidiel interiérového kompostovania.

Dôležitým faktorom sú dážďovky. Na začiatku sa potrebujú adaptovať na nové prostredie, čo však netrvá dlhšie ako jeden týždeň. Rozhodujúci je aj počet dážďoviek vo vermikompostéri. V prvotnej násade sa nachádzajú dážďovky v rôznych vývojových štádiách vrátane vajíčok a pomocných organizmov. Množstvo dážďoviek sa po čase prispôsobí priestoru a pravidelnosti kŕmenia, potom už len regulujú svoju početnosť. Každopádne, zdvojnásobenie ich počtu v ideálnych podmienkach trvá približne 2 mesiace, no ďalšie 2 mesiace trvá, kým mláďatká vyrastú do dospelých jedincov, ktoré sú schopné rozmnožovať sa. Potom sa proces výroby hnojiva násobne zrýchli. Pre dážďovky je potrebné zaistiť optimálnu teplotu, čiže vermikompostér vhodne umiestniť. Najaktívnejšie sú pri teplote približne 20°C.

Nezabúdajte ani na primeranú vlhkosť 55 až 70 %, ktorú potrebujú dážďovky na to, aby mohli dýchať. Pokiaľ po zovretí v hrsti drží kompost svoj tvar, je správne vlhký. Dážďovky nemajú zuby, preto nemožno očakávať, že sa „zakusnú“ do jablka, ktoré vyhodíme, ale pustia sa do neho, keď im ho spolunažívajúce mikroorganizmy vhodne „naservírujú“. Kŕmime ich dostatočným množstvom kuchynského odpadu, ktorý nie je väčší ako palec na ruke. Kvalitne hotový vermikompost by ste mali mať k dispozícií do pol roka, potom približne v pravidelných trojmesačných intervaloch.
Ako postupovať, keď sa vo vermikompostéri (napríklad značky Urbalive) zaplní prvá nádoba a je potrebné pripraviť druhú?
Pokiaľ je prvá nádoba (spodná) naplnená až po samý vrch, je čas založiť druhé kompostovacie poschodie pomocou druhej nádoby. Dôležité je, aby sa povrch kompostovaných materiálov dotýkal dna druhej nádoby. Opäť je potrebné pripraviť podstielku z uhlíkatých materiálov.

Môžete použiť:
  • potrhané papierové obaly z vajec,
  • kotúčiky z kuchynských utierok a toaletného papiera,
  • použité kuchynské papierové utierky (nie mastné),
  • hobliny, piliny,
  • drevená štiepka, nebielený kartón, drevené peletky, pšeničné otruby, seno alebo slamu.

    Vytvorte 3 - 4 cm hrubú vrstvu a mierne ju navlhčíte. Podstielka slúži ako domov a potrava pre dážďovky aj iné mikroorganizmy. Začnite pridávať bioodpad na novú podstielku. Dážďovky začnú postupne preliezať za čerstvou potravou. Pokračujte v kŕmení. Nezabudnite k bioodpadom z kuchyne opäť pridávať a pravidelne primiešavať aj uhlíkaté materiály. Sú totiž dôležitým prvkom a doplnkom v kompostovacom procese v interiéri aj exteriéri.
  • Na aké veľké kúsky je potrebné krájať bioodpad určený do vermikompostéra?
    Pri kŕmení dážďoviek platí železné pravidlo, že čím menšie kúsky potravy budú, tým rýchlejšie sa rozložia. Dážďovky nemajú zuby ani kusadlá, a preto nemôžeme očakávať, že sa „zakusnú“ do jablka, ktoré vyhodíme.
    Kompostovanie uľahčíme pokrájaním alebo natrhaním bioodpadu na kúsky menšie ako palec na ruke. Keď odpad navädne a napadnú ho rozkladné baktérie a huby, dážďovky ho nasajú ústnym otvorom. Z čerstvo pridaného bio materiálu je dobré vytvoriť celistvú vrstvu, hrubú niekoľko cm a prekryť ju vrstvou uhlíkatého materiálu (kartón, lístie, hobliny, kombinácia materiálov). Dážďovky potom majú väčšiu chuť do jedla a predchádzame aj premnoženiu mušiek vo vermikompostéri. Kŕmime vždy pod túto vrstvu, keď nám zmizne (rozloží sa), vytvoríme novú.
    Na bioodpade sa po 2-3 dňoch od jeho vloženia vytvorila biela pavučinová vrstva plesne. Ako v tomto prípade postupovať?
    Ak je pleseň po celej ploche kompostéru, je potrebné ju vybrať. Ak je len v malom množstve, narušte ju a prehrabte s okolitým materiálom. Plesne sú súčasťou kompostovania, no nie je v poriadku, aby prerastali celý vermikompostér. Pravdepodobne ste pridali príliš veľké množstvo čerstvého materiálu naraz a dážďovky ho nestíhajú spracovávať.

    V prípade, že máte novozaložený vermikompostér, nechajte ho nejaký čas zabehnúť, zvyknúť si na nové prostredie. Kompostér treba chápať ako mikro-ekosystém, nefungujú v ňom len dážďovky, ale aj iné mikroorganizmy. Žiadne z nich by však nemali byť v prevahe, teda samozrejme okrem dážďoviek.
    Môžu kalifornské dážďovky samovoľne vyliezať z vermikompostéra?
    Kalifornské dážďovky sa vo vermikompostéri cítia skvelé, majú tam vhodné podmienky pre život a nemajú prečo odtiaľ "utekať". Pokiaľ majú dostatok potravy, primeranú vlhkosť, teplotu a tmu, je to pre nich najvhodnejšie prostredie pre život. Ak by sa predsa len stalo, že nejaké kusy vylezú, skontrolujte či neboli poschodia vermikompostéra na seba nesprávne položené. Pri otvorení môže byť pár kúskov zo spodku veka a môže sa stať, že spadnú na zem. Pokiaľ sú správne, dážďovky nemajú nikde priestor na únik.
    Patrí do vermikompostéra aj skartovaný kancelársky papier potlačený atramentom?
    Kancelársky papier biely aj potlačený sa do vermikompostéra môže vkladať no iba v minimálnom množstve. Atrament obsahuje ťažké kovy, ktoré nie sú vhodné pre budúce rastlinky, no pokiaľ primiešavate do kompostéru aj ostatné materiály podobného chemického zloženia, čiže uhlíkatý materiál - hobliny, piliny, drevnú štiepku, lístie, nebielený kartón nemal by to byť problém.

    Určite je však vhodnejšie použitý papier, nie mastný či špinavý, vyseparovať do kontajnerov na papier, aby sa zrecykloval na ďalší a ďalší papier. Až potom, keď už sa nedá opäť recyklovať, je ideálnou prísadou do kompostéra - obaly z vajec, kotúčiky z utierok a toaleťákov a pod.
    Možno vo vermikompostéri skompostovať žuvačku?
    Tento materiál by sme kalifornským dážďovkám určite nedávali. Nejedná sa to totiž o biologický materiál. Síce sú žuvačky malé, mohlo by sa zdať, že si s nimi dážďovky ľahko poradia. Netreba však zabúdať na to, že prevažná časť žuvačiek je tvorená syntetickou gumou a mnohými zmäkčovadlami, takže do bioodpadu určite nepatria. Čo sa týka bio žuvačiek vyrobených z iných ako syntetických látok záleží od presného zloženia.
    Môže byť domáci vermikompostér zdrojom nebezpečných plesní a húb v byte? Môže u niektorých ľudí vyvolať alergické reakcie?
    Všeobecne platí, že pre zdravé osoby nevzniká pri vermikompostovaní žiadne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia. Je však potrebné, aby boli vždy dodržiavané pravidlá kompostovania. Môžete ich nájsť na našej stránke https://kompostuj.me/kompostovanie_v_domacnosti/

    Kompostér, o ktorého je postarané, neplesnivie ani nepáchne, vonia hlinou a po rozhrabnutí vždy narazíte na niekoľko dážďoviek. Pokiaľ je však bioodpad vo vermikompostéri príliš dlho a nie je pravidelne dopĺňaný uhlikatými materiálmi, môže začať plesnivieť. Trochu plesne je poriadku, pokiaľ by sa však rozšírila, je potrebné ju odstrániť.

    Ak je niekto silne alergický na spóry plesní a húb, môže sa samozrejme stať, že by mohol mať v blízkosti kompostu (a to akéhokoľvek) nejaké zdravotné ťažkosti. V tom prípade je lepšie pre istotu kompost umiestniť napríklad na zateplený balkón, do predsiene alebo pivnice.
    Ako používať vermikompost na prihnojenie a presadenie izbových rastlín? Aký je správny pomer vermikompostu a hliny?
    Vermikompost je vynikajúce prírodné hnojivo, vďaka ktorému sú rastliny zdravšie, odolnejšie voči chorobám a škodcom, dlhšie a početnejšie kvitnú a majú bohatšiu i zdravšiu úrodu. Na rozdiel od kompostu, vzniká tak, že bioodpad prejde tráviacim traktom kalifornských dážďoviek, čo zvyšuje jeho celkovú kvalitu.

    Čo sa týka jeho použitia, odporúčame postupovať takto:
  • Pri sadení rastlín zmiešajte hlinu s vermikompostom v pomere 1:4, prípadne 1:2
  • Na klíčenie semien je vhodné zmiešať hlinu s vermikompostom v pomere 1:1, aby mali semená dostatok živín pre rast.
  • Ak chcete izbové či balkónové rastliny prihnojiť, odoberte pár centimetrov hliny z povrchu a zmiešajte ju s vermikompostom v pomere 1:1. Zmes zapracujte na povrch kvetináčov a rastlinu polejte. Ak tento postup budete opakovať pár krát za rok, vaše kvety sa budú mať ako v nebi a za vašu starostlivosť sa vám patrične odmenia.

    Pri domácom kompostovaní, okrem vermikompostu, vzniká aj dážďovkový čaj. Je to skvelé tekuté hnojivo, ale použiť ho môžete aj ako postrek na listy. Rastliny chráni pred škodcami a chorobami. Dážďovkový čaj zrieďte s odstátou vodou v pomere 1:15 a môžete veselo polievať.
  • Môže ísť do vermikompostéra kyslá kapusta?
    Kyslá kapusta je vhodným bioodpadom, ktorý opäť o niečo spestrí jedálniček dážďoviek. Keďže však obsahuje pridávanú soľ, odporúčame ju pred vkladaním premyť vo vode. Potom vyžmýkaním zbaviť čo najviac šťavy a ideálne zmiešať s uhlíkatým materiálom v pomere 1:1. Ako vhodné uhlíkaté materiály môžete použiť potrhané papierové obaly z vajec, kotúčiky z kuchynských utierok a toaletného papiera, použité kuchynské papierové utierky (nie mastné), hobliny, piliny, drevená štiepka, nebielený kartón, drevené peletky, pšeničné otruby, seno alebo slamu. Samozrejme, nepridávajte ju všetku naraz, ale postupne.
    Patrí do vermikompostéra aj mrazená alebo konzervovaná zelenina?
    Ak sa vám stane, že vám niekde v mrazničke zostane mrazená zelenina a nemáte čas ju využiť, prípadne je po dátume spotreby, do vermikompostéra ju pridať môžete. Najprv ju však rozmrazte a nakrájajte na menšie kúsky. Konzervovaná zelenina ako napr. sterilizovaná kukurica či hrášok v slanom náleve môže do vermikompostéra ísť tiež, ale predtým ju prepláchnite vo vode. Nálev môžete vyliať do výlevky.

    Dobré je, ak väčšie kúsky vždy ešte podrvíte, aby sa rýchlejšie rozložili. Pokúsme sa však nakupovať len toľko, koľko zjeme, aby sme potravinami zbytočne neplytvali.
    Dajú sa vermikompostovať vylúhované vrecúška z rôznych čajov?
    Áno, určite. Dážďovky tento druhu potravy naozaj obľubujú. Zmes drobných materiálov, akými sú sušené listy, byliny či ovocie sú vhodný materiál do vermikompostéra. Pred vložením odporúčame vrecúško roztrhnúť na polovicu, vyžmýkať nadmernú vlhkosť, prípadne spoločne pridať aj uhlíkatý materiál (hobliny, lístie, recyklovaný papier, ...).

    Keďže je väčšina čajových vrecúšok bielená chlórom a na tepelné uzavretie vrecka sa používajú termoplastické látky alebo kovové spony, odporúčame vrecko odstrihnúť a bylinky z neho vysypať. V obchodoch sa dajú zohnať aj čaje v nebielených vrecúškach, no úplne najlepší je klasický sypaný čaj. Tak si môžete byť istí, že sa vám do vermikompostu nedostanú mikroplasty.

    Tip od nás: Roztrhnite čajové vrecúška a namočte ich do misky s vodou. Takto jednoducho odseparujete obsah vrecúška. Pokiaľ je čajová zmes veľmi sypká, použite sitko.
    Môžem do vermikompostéra pridávať cibuľu a cesnak?
    Cibuľa ani cesnak do vermikompostéra nepatria, iba vo veľmi malom množstve, pretože sú pre dážďovky príliš aromatické. Vysoká kyslosť kompostovaného cibuľového odpadu nie je vhodná pre tráviaci systém dážďoviek. Šupky z tejto zeleniny však dážďovkám nijako neublížia. Vedia si s nimi poradiť, no vôňa môže prilákať škodcov a trvá príliš dlho, kým sa vo vermikompostéri rozložia v porovnaní s iným bioodpadom. Po čase môže vermikompostér začať aj trochu zapáchať.

    Do záhradných a komunitných kompostérov cibuľa a cesnak určite patria, samozrejme pokrájané na menšie kúsky. Kvôli prípadnému zápachu a dlhšiemu rozkladu sa ich pokúste do kompostovacej kopy vložiť hlbšie
    Môžu ísť huby do vermikompostéra?
    Pridávanie húb do vermikompostéra je možné, aj tu platí pravidlo, že čím pestrejšia skladba kompostovaného materiálu, tým lepšie. Vždy však záleží od množstva.

    Opatrní by sme boli s pridávaním nejedlých húb. Obsah jedovatých látok by mohol robiť dážďovkám problém a mohol by ovplyvniť aj kvalitu kompostu. I keď sa v komposte rozkladá väčšina zložitých látok (napr. fungicídy na citrusoch alebo pesticídy), je tu predpoklad, že aj jedovaté látky v hubách sa dokážu rozložiť, opäť však záleží od množstva. Najlepšie je jedovaté huby nezbierať
    Môžu sa do vermikompostéra pridávať jadierka z tekvíc a semienka napríklad z papriky, chilli a podobne?
    Jadierka z tekvíc a semienka z neštipľavých paprík môžte do vermikompostu bez problémov pridávať. Môže sa stať, že semienka v kompostéri vyklíčia, ale následne sa pri procese kompostovania aj rozložia. Vo výslednom komposte môžu semienka zostať a potom v pôde vyklíčiť.

    Čo sa týka chilli, s tým by sme boli trochu opatrnejší. Kalifornské dážďovky skonzumujú väčšinu druhov rastlinnej povahy a majú selektívne chute, podobne ako ľudia. Korenené alebo štipľavé chute ochutnajú, ale skôr sa im budú vyhýbať, keďže vnímajú ich potenciálne dráždivé vlastnosti a môžu im zapáchať. Celé papriky sa nakoniec pri procese kompostovania rozpadnú ako iný bežný materiál, no semienka pravdepodobne zostanú.
    Zvyšuje interiérový vermikompostér vlhkosť v byte alebo vlhkosť v byte nijako neovplyvňuje?
    V miestnosti, kde je vermikompostér sme nespozorovali žiadne zmeny vlhkosti vo vzduchu alebo v okolí vermikompostéru na prvý dojem. Keď je kompostér zavretý, určite to nemá zásadný vplyv. Ak by ste však jeho poklop nechávali príliš často otvorený, voda, ktorú z väčšej časti tvorí bioodpad, by sa mohla do vzduchu dostávať viac. Na vyrovnávanie vlhkosti v kompostéri ako aj lepšie výsledky je potrebné pridávať uhlíkatý materiál.
    Môžu ísť do domáceho kompostéra aj zvyšky exotického ovocia, napríklad citrusy, mango, liči, kiwi... ?
    Do domáceho kompostéra môžu ísť aj zvyšky exotického ovocia, ale len v prípade dodržiavanie určitých pravidiel 🙂 Vždy je to otázka množstva. Mali by tvoriť maximálne 20 % z celkového objemu bioodpadov.

    Treba byť opatrní predovšetkým pri kompostovaní s dážďovkami, kedy by sa toto množstvo nemalo určite zvyšovať. V menšom množstve v kombinácií s iným rastlinným materiálom, je to možné. Väčšina šupiek exotického ovocia je ošetrená dioxínom. Odporúča sa aspoň časť šupiek tropického ovocia pred kompostovaním vyumývať, pretože chemikálie, ktorými sú ošetrené, môžu inhibovať mikroflóru kompostu a spomaliť tak rozklad organickej hmoty. Našťastie je príroda mocná a časom si poradí aj s takýmito chemikáliami.

    To isté platí aj pri záhradnom kompostéri. Väčšie množstvo rôznorodého organického materiálu vytvára vyššiu teplotu, ktorá pomáha v ešte rýchlejšom rozklade šupiek. Tiež je potrebné zvyšky tropického ovocia krájať na menšie kúsky a tvrdé časti ako napr. kôstky podrviť
    Vzáhrade
    Ako dlho potrvá kým sa bioodpad v záhradnom kompostéri rozloží na kompost?
    Po naplnení kompostéra ho dôkladne prevzdušnite a nechajte odležať. Po čase sa objem kompostovaných materiálov zníži (deje sa to počas celého procesu kompostovania) a kompostér môžete znova napĺňať.

    Postup opakujte do maximálnej možnej miery, potom obsah kompostéru raz za čas prevzdušnite a nechajte dozrievať 3 až 9 mesiacov v závislosti od toho, aké veľké bioodpady ste do kompostéru pridávali. Menšie sa rýchlejšie rozkladajú.
    Ako si v záhradnom kompostéri „vyrobiť“ naozaj kvalitný kompost?
    Aby ste sa dopracovali k naozaj kvalitnému hnojivu, odporúčame dodržiavať 4 základné pravidlá .
  • Stále miešať uhlíkaté a dusíkaté materiály v pomere 30:1. Čím rôznorodejšia surovinová skladba, tým lepšie výsledky.
  • Pridávaný materiál vždy upravujte do veľkosti menšej ako je palec na ruke.
  • Ak je kompostovacia kopa zložením materiálov dostatočne vzdušná, nie je nutné ju prehadzovať, avšak každé prekopanie, či prevzdušnenie proces zrenia urýchli.
  • Ak po stlačení v dlani ostane kompostovaný materiál v kope a vytečie z neho zopár kvapiek vody, v kompostéri je správna vlhkosť. Ak nezostane v kope, je suchý a treba ho zaliať vodou. Ak tečie viac, treba prekopať a pridať suchý a savý materiál.
  • Sú pri kompostovaní v záhrade potrebné kalifornské dážďovky?
    Kalifornské dážďovky primárne nepotrebujete, pretože po rozbehnutí kompostovania prídu zo zeme aj tie naše. Nevýhodou našich však je, že nepracujú tak ako tie kalifornské, ktoré bioodpad požierajú rýchlejšie a oveľa rýchlejšie sa aj množia. Taktiež nezaliezajú do zeme, ale držia sa v horných vrstvách kompostovaných materiálov. Ak chcete proces kompostovania o niečo urýchliť a ušetriť miesto v kompostéri, radi dodáme násadu dážďoviek aj vám.
    Možno skompostovať veľké množstvo lístia zo záhrady naraz?
    Odporúčame zmenšiť objem lístia (podrviť, napríklad kosačkou), nechať presušiť a nazbierať do vzdušných vriec. Takto pripravené lístie môžete uskladniť v pivnici, šope či inom tmavom a suchom mieste. Budete mať do zásoby na celú ďalšiu sezónu pripravený uhlíkatý materiál, ktorý je pre kompostovanie nevyhnutný.

    V správnej kombinácií s dusíkatými materiálmi (bioodpad z domácnosti, pokosená tráva, seno, bylinky, vylúhované čaje, káva ...) sa bude vášmu kompostéru dariť. Ideálny pomer uhlíka a dusíka v kompostéri je 30:1. Objemový pomer je približne 1:1 (jedno vedro bioodpadov z domácnosti : 1 vedru suchého lístia). Lístie sa môže na spodku vriec začať rozkladať. Takéto lístie je dobrým podporným materiálom ku kompostovaniu a zhruba po roku sú listy už takmer rozpadnuté a dajú sa použiť napríklad na mulčovanie (mulč sa využíva na pokrytie pôdy okolo rastlín alebo aj na zakrytie holej pôdy).
    Ako zabránim tomu, aby sa hlodavce dostali do záhradného kompostéra?
    Ak si kompostér zhotovujete sami, treba hneď na začiatku jeho výroby myslieť na zabezpečenie proti väčším živočíchom. Vetracie otvory či oká na pletive by nemali byť väčšie ako 1 cm. Pri kompostéroch z nášho e-shopu, je táto požiadavka už v stenách vyriešená, avšak dno kompostéra je potrebné vystlať pletivom.

    Potom je už len na vás, aby ste do kompostéru nepridávali nevhodný odpad ako sú zvyšky jedál, mliečne, mäsové výrobky či pečivo, ktorý môže prilákať myši, potkany či ježkov. Niektoré z nich sú síce užitočné pre našu záhradu, lebo požierajú hmyz, larvy a slimáky, ale do kompostéra určite nepatria. Teplota vo vnútri kompostovej kopy, zvyšky potravín a bioodpadov sú pre nich ideálnym domovom, v ktorom sa môžu objaviť. Najmä ak kompostér nechávame žiť vlastným životom a živočíchy si zvyknú na nikým nerušené prostredie.

    Ak kompostujete s dážďovkami, ochraňujte ich pred ježkami a krtkami, sú pre nich pochúťkou v ich jedálničku.
    Poradia si kalifornské dážďovky poradia aj s odpadom, ktorý z 90% tvorí pokosená tráva?
    Kalifornské dážďovky si vedia poradiť aj so samotnou trávou, no záleží ako sa im „naservíruje“ 😉 Keď bude trávy príliš veľa naraz, vytvorí sa hrubú vrstva, čím sa zvýši teplota a dážďovky sa do nej nedostanú tak skoro. Po čase vychladne, no potom už nebude vo vnútri dostatok kyslíka a nebude sa s ňou dobre manipulovať (prevzdušňovať).

    Preto odporúčame pokosenú trávu viac premiešať s uhlíkatým materiálom (napr. zrecyklovaný papier, prepravky z vajíčok, kotúčiky z toaletného papiera, hobliny, lístie, slama, drevná štiepka, seno…) a pár krát v priebehu času prehodiť, nech sa z nej nestane nepriedušná hmota a nech znížime teplotu v jej vnútri.

    Prípadne môžete zvoliť niečo úplne iné - pridávať trávu po menších dávkach, ideálne aj vyschnutú, čím do kompostéra dodáte potrebný uhlík (seno vs. čerstvá tráva). Tiež môžete pokosenú trávu využiť na mulčovanie trávnika alebo iných rastlín, čo má v záhrade tiež veľké využitie. Mulč napríklad chráni pôdu pred vysychaním, je to potrava pre pôdne organizmy a pozvoľna sa z nej uvoľňujú živiny. Pôda zostáva pod mulčom kyprá a vlhká a pomáha potláčať burinu.
    Aký máte názor na pridávanie vápna do záhradného kompostéra?
    Pridávanie vápna do kompostéru nie je nevyhnutné. Môže totiž ublížiť pôdnym mikroorganizmom, ktoré v kompostovacej kope zabezpečujú rozklad bioodpadov. Hoci vápno obsahuje dôležité minerály, použite ho skôr tak, že ho rozprášite po pozemku s kyslou pôdou. Vo všeobecnosti sa vápno, konkrétne mletý vápenec, dolomitický vápenec, mleté vápno - môže pri kompostovaní používať len v prípadoch, keď do kompostéra pridáte: - rastliny napadnuté nejakou chorobou, - veľké množstvo rašeliny, stromovej kôry či pilín. 😉
    Môžu sa do záhradného kompostéera pridávať aj orechové škrupiny z vlašských orechov?
    Orechové škrupiny ako rastlinný bioodpad sú pre kompostér správnou prísadou. Treba si však uvedomiť, že ich rozklad je veľmi dlhý. Preto je vhodné podrviť ich na čo najmenšie kúsky a zapracovať do stredu kompostovacej kopy. S objemom škrupín to tiež netreba preháňať. Radšej do kompostéru vkladajte menšie množstvo škrupín spolu s pestrou zmesou ďalších bioodpadov. Škrupiny vo vnútri kompostovacej kopy vytvoria vzduchové bubliny, ktoré napomáhajú rozkladu. A nezabudnite bioodpad pravidelne premiešavať.
    Kam s nahnitými jablkami a jablkami napadnutými moniliózou?
    Pokiaľ sú jablká napadnuté moníliózovou hnilobou, do klasického záhradného kompostu nepatria, pretože sa dostatočne neprehrejú a zárodky hniloby sa môžu ďalej šíriť. Kedysi sa takéto jablká pridávali do hnojísk alebo vkladali do jám, kde sa prípadne zasypávali aj vápnom. Dokázali sa tam však rozložiť.

    Moniliózu v počiatočnom štádiu spoznáte podľa kruhovito usporiadaných bodiek na hnedom hnijúcom podklade, neskôr jablko sčernie. Pokiaľ ide naozaj o moníliózové jablká, je bezpečnejšie ich dať do komunálneho odpadu (pokiaľ sa spaľuje), ak sa vyváža len na otvorenú skládku, je potrebné sa o takéto jablká postarať v záhrade. Niektoré zdroje uvádzajú, že v menšom množstve sa môžu pridať aj do rozohriateho ohniska.

    Pokiaľ ide len o nahnité jablká, je možné ich kompostovať, najlepšie uprostred hromady kompostovacej kopy. Takisto výlisky z muštu sú vynikajúcim materiálom do kompostu, ale je nutné ich premiešať s uhlíkatým materiálom, napríklad nasekanými konármi, drevnou štiepkou, lístím, kartónom, hoblinami..

    Do vermikompostéru jablká napadnuté moniliózou dávať neodporúčame. Nahnité jablká áno, no samozrejme, v úplne malom množstve a vo veľkosti najviac jedného palca.
    Môže ísť do záhradného kompostéra aj uvarená zelenina?
    Varená zelenina môže ísť do záhradného kompostéra. Je potrebné ju nechať dobre odkvapkať a nakrájať na kúsky menšie ako palec na ruke. Pridajte spolu s ňou do kompostéru aj uhlíkatý materiál, ktorý prebytočnú vodu zo zeleniny zachytí. Ak ste zeleninu varili spolu s mäsom, nedávajte ju do domáceho kompostéru, len do záhradného.. Dážďovkám zelenina s vôňou mäsa vôbec nechutí. Grilovaná zelenina či zelenina pripravená na pare taktiež patrí do kompostéra - domáceho aj záhradného.
    Je pri kompostovaní v záhrade vhodné zasypávať bioodpady hlinou?
    Kompostované materiály nie je potrebné presypávať hlinou. Píše a robí sa to najmä preto, aby sme obsah kompostéru nainfikovali ďalším „životom“ (mikroorganizmami) zo zeme. Pomôže to len v prípade, ak máte hlinu plnú humusu. Pokiaľ je vaša hlina napríklad ílovitá (žltá), procesu kompostovania vôbec nepomôžete a v kompostéri len zaberiete miesto. Vhodnou alternatívou je vyzretý kompost. Odporúčame ho však využiť skôr na prihnojovanie ovocia, zeleniny, kvetov, stromov či trávnika.

    Proces kompostovania urýchlite, dodržiavaním 4 základných zásad: ZLOŽENIE, VEĽKOSŤ, VLHKOSŤ, VZDUCH - platia pri kompostovaní v záhrade aj v domácnosti. Pravidelným premiešavaním obsahu kompostéru rozšírite mikroorganizmy zo spodných do vrchných častí a vďaka prevzdušneniu im vytvoríte lepšie životné podmienky a tým naozaj urýchlite proces kompostovania.
    Môže ísť čečina z vianočného stromčeka do kompostéra?
    Čečina je rastlinný bioodpad, a preto je pre kompostér správnou prísadou. V prípade vianočného stromčeka platí, že ho treba najskôr odzdobiť. Keďže sa čečina v kompostéri dosť dlho rozkladá, odporúčame konáriky poštiepkovať alebo posekať. Dôležité je tiež vedieť, že ihličie okysľuje výsledný kompost (znižuje jeho pH), čo nemusia dobre znášať všetky rastliny, ktoré takýmto kompostom prihnojíte. Preto odporúčame čečinu pridávať v rozumnom množstve vzhľadom na veľkosť a objem kompostéra.

    Čečina by nemala byť v prevahe a dôležité je do kompostéru pridávať aj pestrú zmes iných bioodpadov a premiešavať ich s uhlíkatými materiálmi, aby sa celková kvalita kompostu zvýšila. Neopadané vetvičky môžu poslúžiť aj ako zimná ochrana pre rastliny a kmeň sa dá využiť na pár polienok do kozubu či pece.
    Ako je to s kompostovaním v zimných mesiacoch?
    Proces kompostovania v záhradných kompostéroch prebieha po celý rok, výnimkou nie je ani zimné obdobie, kedy sa proces kompostovania síce spomalí, ale nezastaví. Čím viac bioodpadu v ňom na jeseň pripravíte, tým lepšie. Aerobné baktérie, dážďovky a pôdne organizmy sa ukrývajú pred chladom hlbšie v komposte, kde je teplejšie a preto je dobré mať pred začiatkom zimného obdobia v kompostéri dostatok biologického materiálu.

    Mohli by sme sa domnievať, že v zime nemá zmysel vynášať do kompostéra bioodpad. Nie je to, ale ani zďaleka pravda. Kompostovací proces prebieha v každom ročnom období. Takže ani v zime nebuďte ku triedeniu bioodpadov ľahostajní a poctivo ho vynášajte raz za čas na záhradu, nemusíte do mrazu bežať kvôli každej šupke. Dokonca je v zimnom období lepšie, keď do kompostu naraz vysypete plný kôš bioodpadu. Ak sa v okolí kompostéra nahromadí napadnutý sneh, neodhŕňajte ho, pôsobí ako izolant pred prudkými mrazmi.
    Všeobecnéotázky
    Je normálne, že dážďovkový čaj zapácha?
    Ak dažďovkový čaj vzniká, je to znak toho, že vermikompostér je „rozbehnutý“. Má hnedú až čiernu farbu, obsahuje rovnaké živiny ako pevný vermikompost len v menšom množstve. Dážďovkový čaj by zapáchať nemal, mal by voňať po zemine. Vzniká pri rozklade biomateriálu, preto je jeho kvalita a vôňa závislá od druhu pridávaného materiálu.

    Je dôležité, aby v ňom boli zastúpené všetky zložky, ktoré do kompostu patria. Vôňu dážďovkového čaju môže ovplyvniť aj kvalita vody (vodou sa kropí kompost v prípade, že je veľmi vysušený), ktorá obsahuje vysokú koncentráciu chlóru. Ďalej to môžu byť premnožené pôdne baktérie, málo kyslíka alebo príliš vysoká teplota vo vermikompostéri. Príliš vysoké teploty spôsobujú odparovanie vody a inhibovanie mikroorganizmov.

    Ak má dážďovkový čaj naozaj nepríjemný zápach, nepoužívajte to. Skúste kompostér prevzdušniť a počkajte, kým sa vám vytvorí nový čaj. Dážďovkový čaj môžeme po zriedení využiť ako tekuté biohnojivo pre bytové rastliny, bylinky, pre záhradu alebo ako postrek na listy. Obsahuje vysoké množstvo enzýmov, ktoré pomáhajú rastlinám rásť a udržiavať ich odolné voči škodcom.
    Kde je vhodné umiestniť kôš na bioodpad počas leta? V byte okolo neho lietajú mušky a na balkóne príliš silno svieti slnko.
    Pre košík s bioodpadmi je dobré nájsť počas leta aspoň kúsok tieňa. Ak to nejde na balkóne, skúste nájsť v byte iný priestor. Napríklad taká pivnica je skvelým riešením. Ďalším je zakrývať čerstvý bioodpad uhlíkatým materiálom (hobliny, zrecyklovaný papier,...) alebo ho zahrabávať do väčšej hĺbky, či už v koši alebo v kompostéri. Potom sa k nemu mušky tak ľahko nedostanú a pridávaním uhlíkatého materiálu napomôžete celému procesu kompostovania.

    Mušky nemajú radi ani prievan, preto občasné prevetranie koša alebo kompostéru tiež neuškodí. Vhodné je kombinovať obe možnosti. Mušky octomilky (vínne mušky) sú bežnou súčasťou nielen nádob na bioodpad, ale aj kompostérov. Niektoré druhy rozkladajúceho sa ovocia a zeleniny sú ich “životným prostredím” a zdrojom potravy. Pri vhodných opatreniach predídete ich premnoženiu.

    Tieto mušky však nie sú pre človeka nebezpečné. Ak sa ich chcete vo svojej domácnosti zbaviť, alebo aspoň zredukovať ich počet, vyskúšajte túto pascu: Rozrežte PET fľašu na polovicu a jednou polovicou zakryte kúsok nahnitého banánu, koliečko citrónu alebo jedno nahnité hrozno. Po obvode fľaše urobte ihlou dierky. Mušky vletia dovnútra, ale von sa už nedostanú.
    Aké hrubé sito použiť na preosiatie kompostu a kde sa dá zohnať?
    Preosievanie kompostu všeobecne nie je nutné. Väčšie časti, ktoré sa vo finálnom komposte nerozložili, môžete manuálne povyberať a vložiť späť do kompostéra k ďalšiemu rozkladu. Ostatné (menšie) sa môžu časom rozložiť aj v záhradke či v kvetináči, ak vám z estetických dôvodov nebudú vadiť.

    Pokiaľ však chcete mať kompost sypkejší s lepšou štruktúrou, môžete použiť akékoľvek záhradné sito určené priamo na preosievanie kompostu či zeminy. Ďalšou možnosťou je aj preosievanie stavebným sitom (príp. prehadzovacie sito), ktoré od kompostu oddelí hrubšie prímesy. Veľkosť očiek si zvolíte podľa potreby, akú výslednú frakciu kompostu chcete dosiahnuť.

    Rôzne druhy sít a pletív dostať v špecializovaných predajniach so záhradným náradím či v železiarstvách. Aby preosievanie bolo efektívne, odporúčame preosievať kompost sypký a v ideálnej vlhkosti - po stlačení v dlani zostane pokope a nevyjde z neho žiadna kvapka vody. Nezabudnite, že v kompostéri by malo zostať určité množstvo hotového kompostu, ktorý pomôže čerstvému bioodpadu k rýchlejšiemu naštartovaniu procesu kompostovania.
    Čo majú najradšej kalifornské dážďovky?
    Kalifornské dážďovky zbožňujú skoro všetko z toho, čo my ľudia nezjeme a vyhadzujeme - zvyšky ovocia, zeleniny, rastlín, kvietov, malé časti z kríkov, či stromov, kuchynské utierky, či kotúčiky od toaletného papiera. Nakrájané na malé kúsočky, aspoň týždeň odležané so započatým procesom rozkladu, môžu byť aj nahnité či s mini plesňou. Nie sú náročné ani pri výbere partnera - sú totiž hermafrodity. Pravidelné kŕmenie zvyšuje ich reprodukciu. Čím viac ich v kompostéri máte, tým rýchlejšie sa rastlinný bioodpad v ich tráviacom trakte premení na vermikompost. Ten poteší vaše izbové a balkónové kvety. Budú kvitnúť početnejšie a dlhšie.
    Čo robiť, keď do košíka s vyseparovanými bioodpadom naprší?
    Ak máte košík s bioodpadmi na balkóne, kde môže pršať, odporúčame presunúť košík na iné miesto. Ak to nie je možné, prvou pomocou pre navlhnutý košík sú suché uhlíkaté materiály, ktoré vysajú z bioodpadov nadmernú vlhkosť. Pokojne zmoknutý bioodpad zmiešajte aj so 4-násobnou dávkou uhlíkatých materiálov. Až po odstránení nadmernej vlhkosti vysypte obsah košíka do kompostéra.
    Máte skúsenosti s urýchľovačom kompostovania?
    V súčasnosti je na trhu niekoľko druhov urýchľovačov kompostovania - biologické s baktériami či enzýmami ale aj rôzne chemické varianty. Najlepším prostriedkom na výrobu kompostu je pravidelná starostlivosť a správny recept. Rovnako tak, nie je potrebné pridávať do kompostu ďalšie baktérie, je ich tam dosť. Síce pomôžu celému procesu, dôležitejšie je vytvárať im ideálne podmienky pre život. Alebo vám môžu pomôcť kalifornské dážďovky. Vďaka nim sa zrýchľuje rozklad bioodadov a zvyšuje kvalita kompostu. Väčšinou sa používajú pri kompostovaní v domácnosti, ale pri správnej starostlivosti dokážu prežiť aj v záhradnom kompostéri. Používame ich aj pri kompostovaní v komunitných kompostéroch.
    Môže kompostovanie zapáchať?
    Zápach vzniká pri hnilobných procesoch spôsobených nadmernou vlhkosťou a nedostatočným prístupom kyslíka. Kompostovú kopu treba prekopať, premiešať a prípadne pridať suchý uhlíkatý materiál. Ak sa o kompost pravidelne staráte, určite vám nebude znepríjemňovať zápachom život. Základom úspešného kompostovania je výber správneho typu kompostéra. Pre každý typ kompostovania (v domácnosti, na záhrade či v reštaurácii) je vhodný iný. Napíšte nám, radi vám s jeho výberom poradíme.
    Aké hlavné zásady sa dodržiavajú pri kompostovaní?
    Každý typ kompostovania si vyžaduje iný prístup, na našej stránke nájdete manuály pre kompostovanie v domácnosti v záhrade a na sídlisku.

    Spoločnými znakmi kompostovania sú:

  • VEĽKOSŤ - Bioodpady je potrebné krájať, strihať, natrhať či drviť, aby sa rýchlejšie rozložili. Dodržujte pravidlo veľkosti palca na ruke. Bioodpad by nemal byť väčší ako 2 cm.
  • ZLOŽENIE - Do kompostéru pridávajte uhlíkatý materiál v rovnakom objemovom pomere ako vkladaný dusíkatý materiál.
  • VLHKOSŤ - Kompost nemôže byť premočený ani suchý. Vlhkosť zvýšite postriekaním alebo zaliatím kompostovovej kopy vodou. Suchý a savý uhlíkatý materiál pridajte do kompostéru pri nadmernej vlhkosti. Po stlačení kompostu by mal zostať v dlani pokope a vytiecť by malo len pár kvapiek vody. Vtedy má kompost ideálnu vlhkosť.
  • VZDUCH - Do kompostéru a celej kompostovej kopy musí mať prístup kyslík. Kompost pravidelne premiešavajte, prekopávajte a prevzdušňujte. Interval prevzdušňovania závisí od množstva a zloženia pridávaného materiálu. Môže to byť raz za týždeň, ale aj raz za pol roka v závislosti od množstva kompostu.