„Život bez kalifornských dážďoviek si už neviem predstaviť“

„Život bez kalifornských dážďoviek si už neviem predstaviť“

kalifornské dážďovky

Z detstva za socializmu si pamätám, ako mala starká pri umývadle nádobku, do ktorej sme dávali organický odpad, ktorý sa nosil ku dedkovi na veľkú záhradu. Zemiaky a zeleninu do polievky vždy šúpala do novinového papiera, zabalila to a dali sme to na kôpku pre dedka. Tam si naši na konci záhrady vymysleli hrobľu, na ktorej sme potom z každej strany sadili niečo iné. Jahody boli po celej východnej strane, na rohu malá višňa, na pravej strane šalát, na vrchu tekvice a vzadu jama na všetko, pri ktorej rástli topinambury. 

A celá záhrada bola posiata rôznymi kvietkami, ktoré sme chodili každý týždeň obzerať s nedeľným múčnikom v krabičke. Ťahavé ruže na priedomí, stovky tých najsladších malín aké som kedy jedla, prvosienky, snežienky, bledule, fialky, nezábudky…. hriadky zemiakov, hrášok, cibuľka, mrkva, cesnak…každý kúsok zeme bol plne využitý, či už esteticky alebo funkčne ako je to v prípade ohniska (rozumej zvyšné obkladovky naukladané do kruhu).

Potom zomrel dedko s babkou a s nimi aj naša rozprávková krajina, ktorú ich dcéry predali aj s domom. Vždy mi stisne srdce keď ju zazriem ležať mŕtvu, lebo noví majitelia k nej nemajú vzťah. Dokonca vyrúbali všetky stromy. 

Ako sa začala moja cesta

Keď som sa konečne s dieťaťom pod srdcom sťahovala do prenájmu, kde som mohla zdieľať kúpeľňu len so svojím mužom a neskôr deťmi, vermikompostér bola prvá vec, ktorú som si zaobstarala. Doniesla mi ho jedna úžasná pani až ku dverám. Precízne po domácky vyrobený z IKEA boxov, s násadou dážďoviek a úžasným zemito-voňavým kompostom jemným na dotyk. 

Manžel mi nikdy nepovedal, že to doma nechce, len mi vždy pripomenul, aby som sa postarala. Jedno ráno som našla dážďovky rozlezené po kuchyni, inokedy som mala namiesto kompostu blato, chvíľu octomilky…ale prežili sme to všetci spolu až kým dcérka nemala 23 mesiacov, no s príchodom druhého bábätka som to už „prestala dávať“. Na každý problém však existuje riešenie a ja som ho našla v podobe perfektného vermikompostéru Urban Worm Bag od mojej Alma mater kompostuj.me.

Keď mi konečne prišiel domov, tešila som sa naňho ako malé dieťa na teplé rožky. Montáž jednoduchá, stabilita perfektná aj pri plnom naložení. Zips hore aj dole, tak som vedela, že nemajú šancu nikam cestovať. Po poslednom raze som z neho vytiahla 5 „kýblov“ hotového kompostu, o ktorom som ani netušila, že by sa v ňom mohol nachádzať v takom množstve. Po celý čas som ho mala pri pracovnom stole, a tak sme spolu, ja a dážďovečky, pracovali dennodenne. Niekedy aj v noci. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou našej domácnosti, baby sa na ne chodia stále rady pozerať. Je to úžasný pocit, keď vám dieťa, ktoré ešte nevie rozprávať, odloží ohryzok z jabĺčka ku krabičke pre dážďovky. Aj manžel, aj staršia dcérka. A majiteľka bytu celú krabičku. 

kompostér s dážďovkami
Vermikompostér Urbalive je vhodným domovom pre kalifornské dážďovky

Cesta bola občas kľukatá

Prvý problém nastal, keď som ho predsa len trochu prekŕmila a na spodku sa mi vytvoril čaj, ktorý sa pri používaní tohto výrobku nemá tvoriť. Ten mi presiakol ochrannou látkou a na zipse sa vytvorila akási soľ, vyzrážané kyseliny z nespracovaných zvyškov, ktoré produkujú šťavu. Takže aj keď má kapacitu pre jedlo ako pre 4 vegánov, treba kŕmiť opatrne a sledovať ako zvyšky spracúvajú podobne ako je to u ostatných vermikompostéroch.   

Druhý problém bol, keď som ho plne rozbehnutý nechala na 2 týždne počas dovolenky na starosti pani majiteľke, ktorá v dobrej viere pridávala všetko vrátane nahnitých jabĺčok, lebo má len skúsenosti so záhradným kompostom. Vyliahli sa mi akési ovocné mušky, ktoré sa množili rýchlosťou svetla. Nepomohol ani nimbový olej, ani hladovka. Po dlhom a náročnom boji pomohlo jedine kompletne ho rozobrať, vystriekať vodou z hadice na dvore a založiť nanovo. Riskla som to, nechala som ho na balkóne aj keď v noci vo februári klesajú teploty pod 0 °C(bratislavský región). 

Riešenia sú jednoduché 

Teraz sa proces spomalil, ale dážďovky sú pomalšie, nestíhajú makať ako pri stabilnej teplote 21,5 °C. Dala som do neho aj nespracované zvyšky od tých mušiek, nemohla som to len tak vyhodiť aj s dážďovkami do koša…a čuduj sa svete, mušky to vonku neprežili. Možno pomohol chlad, možno ten nimbový olej, ktorý som tam pomaly liala, možno piliny z miestneho obchodu pre zvieratá, možno kokosová prikrývka

Všimla som si, že keď ju odkryjem, tak sa pod ňou krásne drží teplo. Jedinú nevýhodu však má, že je suchá a častokrát som v nej našla mŕtve alebo zaseknuté dážďovky. Uvidíme, ako sa to do leta vyvinie. Je dobré raz za čas ho celý vybrať a založiť nanovo s novou podstielkou každých 3-6 mesiacov. Dovtedy stačí poriadne (rukou 😊) prehrabať raz za týždeň. Kúpila som si aj priedušný obal na záhradný nábytok ako primárnu ochranu pred dažďom a vetrom, ktorý nám zatiaľ celkom pekne slúži. 

Kolobeh prírody

Na zimu ich asi dám dnu, nemám to srdce ich nechať vonku aj keď sa už ponúka množstvo riešení na ich kvalitnú izoláciu. Navyše by to bolo kontraproduktívne, lebo v interiéri makajú viac a na budúcu jar budem mať hotový produkt. 😉

Človek nesmie poľaviť zo svojich zásad neustále sa učiť niečo nové. Ja som sa naučila, že pri kompostovaní treba veriť svojej intuícií tak, ako je to v materstve. Je to neskutočne dobrý pocit, keď svojím zodpovedným konaním prispievate ku kolobehu prírody a odovzdávate deťom to najcennejšie, čo máte – svoje skúsenosti.

Autor: Ivana Mejia

Prečítajte si články z kategórieAko kompostovať:
Čo s Bokashi džúsom?

Čo s Bokashi džúsom?

Bokashi je malý pomocník, do ktorého môžete vytriediť vaše organické zvyšky. Vďaka tejto metóde možno spracovávať organické zvyšky doma, bez…
Máme pre vás 7 tipov, ako naložiť s Bokashi materiálom

Máme pre vás 7 tipov, ako naložiť s Bokashi materiálom

Bokashi kompostovanie nám umožňuje spracovávať organické zvyšky doma, bez zápachu a mušiek. Výsledkom je fermentovaný materiál, ktorý je potrebné premiešať…