Prečo poukázať 2 % nám? Vráťme sa v čase. - Kompostuj.me

Prečo poukázať 2 % nám? Vráťme sa v čase.

Zárodok projektu komunitné kompostovanie v Žiline

Písal sa rok 2016 a organizátori festivalu Ekotopfilm oslovili naše občianske združenie k rozhovoru. Projekt Komunitné kompostovanie v Žiline si získaval ihneď od začiatku svoju pozornosť. Niet sa čomu čudovať, kompostovanie v centre mesta pri paneláku bola nevídaná aktivita, za ktorou stál Michal Vavrík, iniciátor projektu a zakladateľ občianskeho združenia.

Spoznajte tento príbeh od samého začiatku a inšpirujte sa rozhovorom s mladíkom zo Žiliny.

 

Možno ste už počuli o Michalovi Vavríkovi z Kompostuj.me, ktorý rozbehol kompostovanie v Žiline. A ak nie, teraz vám ho predstavíme. Projekt, ktorý vznikol vďaka tomu čo Michala najviac baví, dal nový zmysel života aj bezdomovcovi Tiborovi.

 1, Ahoj Michal. Predstav sa nám a povedz nám v krátkosti pár slov o sebe.

Som rodený Žilinčan, mám rád prírodu, zvieratá, ale aj ľudí a snažím sa tešiť z maličkostí. Pred 4 rokmi som sa vrátil po bakalárskom štúdiu naspäť „domov“ a rozhodol som sa, že popri inžinierskom štúdiu chcem pracovať na niečom zmysluplnom v oblasti životného prostredia.

2, Ako sa zrodila myslienka vytvoriť projekt kompostovanie a ako dlho už funguje?

Namiesto učenia sa na bakalárske štátnice som išiel na skvelú akciu do Prahy – Relove summit 2013. Zúčastnil som sa prednášky o kompostovaní v interiéroch, ktorú prezentovala zástupkyňa neziskovky KOKOZA. Bolo to pre mňa veľmi inšpiratívne a mal som pocit, že sa ešte k tejto problematike čoskoro dostanem. V prestávke medzi štúdiami som začal o kompostovaní nasávať množstvo informácií. Reorganizoval som separovanie odpadov u nás doma a pokúsil sa skompostovať 1. bioodpad priamo v byte. Časom mi napadlo, že kompostovať svoje bioodpady so susedmi na sídlisku, by vôbec nemuselo byť zlé riešenie. A tak som začal písať prvé chaotické koncepty projektov…Počiatok projektu Komunitné kompostovanie v Žiline

3, Koľko ľudí vrátane teba sa na tom podieľa?

Počas príprav projektu mi najviac pomáhal kamarát Majo, ktorého som spoznal vďaka voliteľnému predmetu na VŠ s názvom Startup program. Tento predmet mi toho dal do života veľmi veľa. Viedli ho ľudia z praxe, ktorí nám na konkrétnych prípadoch ukazovali, ako začať podnikať, čo vám pomôže, ale i to, čomu sa radšej vyhnúť. Získal som množstvo kontaktov, ale aj usmernenie môjho projektu k reálnym výsledkom. V priebehu času mi jednorazovo pomohli viacerí ľudia. Po spustení projektu som pracoval väčšinou sám, ak nerátam zapojené domácnosti do separovania.

4, Z internetu vieme, že máte aj nejakého zamestnanca. Bol to celkom zaujímavý príbeh. Povedz nám o tom viac.

Keďže sa množstvo bioodpadov hromadilo geometrickým radom, komunitný kompostér si vyžadoval oveľa väčšiu a častejšiu starostlivosť. Sám pracujem a projektu kompostovania sa venujem vo voľnom čase, preto som začal uvažovať nad pomocníkom. Mne by ostal čas na rozvoj projektu, získavanie grantov a nový kompostmajster by prebral zodpovednosť za komunitný kompostér. Po neúspešných pokusoch s inzerátmi mi ľudia zo Stanice Žilina-Záriečie odporučili Tibora, ktorý je síce bezdomovec, ale práce sa nebojí. U nás si to odpracuje za dávku v hmotnej núdzi a navzájom si tak pomôžeme. Môj projekt tak získal aj sociálny rozmer, o ktorom som sníval už dávno.

Kompostmajster Tibor po obdarovaní pracovnými prostriedkami o spoločnosti Cibex s.r.o..

 5, Aký počet kompostovísk sa podarilo zatiaľ zrealizovať a koľko ľudí sa do projektu zapojilo?

Hlavným zámerom projektu bolo vybudovať komunitný kompostér na menšom žilinskom sídlisku. Už v decembri 2014 sme vyrobili prototyp kompostéru pre 12 domácnosti vo vnútrobloku v centre mesta, aby sme vychytali muchy a naučili sa aj my, ako sa starať o komunitný kompostér. Vďaka súťaži „Zasaď sa o lepší svet!“ sme získali prvé prostriedky na vybudovanie komunitného kompostéru na Predmestskej ulici. V priebehu roku 2015 sme z grantovej dotácie mesta Žilina zadovážili menší kompostér aj na Štefánikovom námestí. Takže do dnešného dňa v Žiline, vďaka nám, fungujú 3 verejné kompostéry, ktoré spracovali už 8 ton bioodpadov. Odhadujeme, že ich aktívne využíva cez 70 domácností, ale ozývajú sa aj ďalší záujemcovia.

 6, Odkiaľ ste získali potrebne know-how a informácie ako kompostovať?

Najviac mi pomohli informácie zo stránky OZ Priatelia Zeme-SPZ. Naučil som sa z nich, ako kompostovať na sídlisku aj v záhrade. Nerobí mi problém angličtina, takže som si veľa vyhľadal aj na zahraničných weboch. No začal som aj experimentovať a to bolo najlepšie, čo som mohol urobiť.  

7, Čo by si poradil ľuďom, ak chcú doma kompostovať?

Už čoskoro ľudia nájdu viac informácii o kompostovaní v domácnosti na našej stránke. V prvom rade je dôležité zaobstarať si kompostér – radi vám pomôžeme pri výbere z našej ponuky alebo si stiahnete návod na jeho výrobu. Ja som začínal s kompostérom vyrobeným z kýbla, ale vhodnejšie sú nepriehľadné stohovateľné nádoby, do ktorých odporúčam nasadiť dážďovky, ktoré sú pri kompostovani v interiéri veľkou pomôckou. Preto sa označuje aj ako vermikompostovanie. Dážďovky z bioodpadu vytvoria vermikompost – 100 % prírodné hnojivo. Na Slovensku sú najviac dostupné kalifornské dážďovky, ktoré pracujú a rozmnožujú sa rýchlejšie ako tie naše. Potom už stačí dodržiavať základné pravidlá a nemusíte sa báť žiadneho zápachu.

Spustenie projektu Komunitné kompostovanie v Žiline 2015

8, Stretávate sa napríklad s negatívnymi reakciami typu, že to bude zapáchať, alebo že psy a mačky roznosia odpad po sídlisku či prípadne to pritiahne potkany? Čelíte nejakým podobným problémom?

Áno, občas sa s tým stretávam. Ľudia sa najviac boja zápachu. Ten môže vzniknúť, ak sa do kompostéru dostanú nevhodné bioodpady, je v ňom málo vzduchu alebo nadmerná vlhkosť. Ak dodržiavate základné pravidlá kompostovania a o obsah kompostéru sa pravidelne staráte, zápach nevznikne. Čo sa týka zvierat, kompostér je zabezpečený proti vniknutiu malých hlodavcov kovovým pletivom. Jediná prístupná časť je otvárateľný poklop, ktorý slúži na vhadzovanie bioodpadov. A ten si zvieratá sami určite neotvoria. 🙂

9, V čom je podla teba najväčší úspech projektu?

Najväčší úspech vidím v uzavretí životného cyklu bioodpadov a v celkovom doterajšom vyseparovanom množstve bioodpadov (8 t). Vyrobili sme z bežne vyhadzovaného odpadu kvalitné hnojivo, ktoré využili domácnosti, ktoré sa do separovania zapojili. Znížením množstva komunálneho odpadu sme zas ušetrili mestu náklady na nakladanie s odpadom.

10, Aké ste zažili komplikácie alebo prekážky, ktoré ste museli prekonávať?

Prekážok bolo dosť, hlavne na začiatku. Osloviť ľudí a nájsť prvé domácnosti, ktoré budú mať záujem separovať bioodpad. Napísať projekt a získať hlasy v súťaži. Udržiavanie kontaktu s domácnosťami rôznymi kanálmi, keďže nie každý používa email alebo má telefón. Rôzne maličkosti v priebehu času ako nevhodný a neupravený bioodpad v kompostéri. No postupne si ľudia osvojili základné pravidlá. Celkovo to však na slovenské pomery hodnotím veľmi kladne.

Prekážky v začiatkoch projektu komunitné kompostovanie v Žiline

 

11, Čo na kompost patrí a čo nie?

Do kompostéru patrí zelený odpad zo záhrady ako tráva, konáre a lístie, z domácnosti zvyšky z ovocia a zeleniny, kávové a čajové výluhy, zvyšky rastlín či podrvené vajcové škrupiny. Šíria sa mýty, že napríklad citrusy do kompostéru nepatria. Je pravda, že sú chemicky ošetrované a rozkladajú sa dlhšie, preto je vhodné ich pred vložením do kompostéru rozkrájať na menšie časti. Mnoho ľudí nevie, že môžeme kompostovať recyklovaný papier, z ktorého sú kotúčiky na toaletný papier alebo obaly na vajcia. Práve oni pohlcujú nadmernú vlhkosť a pomáhajú urýchliť rozklad bioodpadov.

Všeobecne do kompostu nedávame biologický odpad živočíšneho pôvodu ako sú mäsové a mliečne výrobky, ryby, kosti, varené jedlá či pečivo. V žiadnom prípade tam nepatria odpady, ktoré majú vlastné kontajnery na separovaný zber (plasty, sklo, kovy, tetrapaky, papier) alebo tie, ktoré patria do zberných dvorov (stavebný odpad, elektroodpad).

 12, Čo je hlavnou zložkou odpadu, ktorý končí v kompostéroch?

Na sídlisku je to bioodpad z domácností – zvyšky ovocia a zeleniny, káva, bylinky a zvyšky izbových alebo balkónových rastlín. V záhrade je to pokosená tráva, opadané lístie, zvyšky odumretých rastlín a v menšom množstve je zastúpený kuchynský bioodpad.

13, Ako sa tento odpad po skompostovaní využíva? Máte problém s jeho odbytom alebo naopak nedostatkom?

Zatiaľ sme spracovali len jednu várku kompostu s asi 400 kg. Ďalšia várka nás čaká na jar. Zapojené domácnosti mali garantované množstvo kompostu pre svoje účely. Využili ho pri presádzaní kvetov, na prihnojenie svojich záhrad alebo na okrasné rastliny v okolí panelákov. Na základe doterajších skúseností predpokladáme, že s odbytom kompostu určite nebude problém.

14, Koľko času musíte projektu týždenne venovať, prípadne koľko času to stojí ostatných kolegov a obyvateľov mesta zapojených do projektu?

Jednej separujúcej domácnosti zaberie spracovanie bioodpadov max. 30 minút týždenne. Je totiž dôležité, aby bol bioodpad nakrájaný, podrvený alebo pomletý na čo najmenšie kúsky, aby sa rýchlejšie rozložil a ušetrila sa námaha kompostmajstrovi. Ten sa venuje prevádzke kompostéru na Predmestskej ulici 1 hodinu 3-krát týždenne. Na Moyzesovej ulici je to hodina týždenne. Keď som bol kompostmajstrom ešte ja, zaznamenával som si čas venovaný činnostiam súvisiacim s projektom počas jedného roka. Boli mesiace, kedy som pracoval 3 hodiny týždenne, ale niekedy aj 10.

15, Čo sa deje s kompostérmi v zime?

Väčšinou zamŕzajú, pretože nemajú dostatočný prísun čerstvých bioodpadov, ktoré potrebujú pre svoj život mikroorganizmy, aby si svojou prácou vytvárali teplo. Záleží aj od vetracích priestorov kompostéru. Jeden máme príliš otvorený, preto bioodpady zamrzli skoro ihneď. Kompostér na Predmestskej s objemom cez 1m3 vydržal tohtoročné rekordné mrazy a premrzol len do hĺbky 15 cm. Vo vnútri kompostovej kopy mal teplotu až 16 stupňov Celzia, preto sa z neho parilo a okoloidúci ľudia si mysleli, že sme mu podkúrili. Krásne sa tu ukázalo, že kompost a v ňom žijúce pôdne mikroorganizmy a kalifornské dážďovky pracujú na plné obrátky aj keď je vonku -20°c.

Kompostovanie v zime

16, Ako získavate financie a prostriedky potrebné na chod? 

V úvode sa nám podarilo vyhrať financie v súťaži „Zasaď sa o lepší svet!“ spoločnosti Unilever, vďaka čomu sme mohli projekt začať realizovať. Na ďalší kompostér a osvetovú činnosť sme získali grant mesta Žilina. To bolo v roku 2015. V roku 2016 mesto neotvorilo dotáciu do životného prostredia a nám sa nepodarilo uspieť v 2 celoslovenských grantoch, preto sme museli projekt financovať aj z vlastného vrecka. Privyrobili sme si workshopom a výrobou kompostéru pre Stanicu-Žilina Záriečie, čo je jedna z ciest, ktorými by sme sa chceli uberať, aby sme boli finančne nezávislými.

Tento rok sme sa rozhodli, že sa staneme prijímateľom 2 % z daní od ľudí a firiem. Ak by ste chceli náš projekt podporiť, všetky potrebné údaje a využitie získaných financií nájdete na našej stránke www.kompostuj.me.

17, Kto vás zatiaľ podporil a ako, pripadne ako vás môžu podporiť ľudia, ktorým sa projekt páči?

Materiálne a mentálne nás najviac podporila Stanica-Žilina Záriečie. Mentoringom VTP Žilina. Sponzorským darom nás podporilo záhradníctvo Agrona a spoločnosť JRK Waste Management. Informačnými materiálmi OZ Priatelia Zeme-SPZ a rôznymi maličkosťami napríklad Habesh Coffee, OZ Preles, Čosi a Cibex s.r.o..  

Momentálne by nás najviac potešili 2 % z daní od ľudí a firiem, ktorí sa hlásia ku ekologicky zodpovedným a oslovil ich náš projekt.

 18, Aké máte plány do budúcnosti?

V roku 2017 plánujeme spolupracovať pri budovaní komunitných kompostérov s mestom Žilina. Uvidíme, či sa spolupráca vydarí. Chceme rozširovať kompostovanie v záhradách a domácnostiach, aby sa ľudia naučili vyrábať si vlastné domáce hnojivo, napríklad aj za pomoci kalifornských dážďoviek. Dúfam, že sa nám čoskoro podarí rozbehnúť aj vlastný eshop, v ktorom si kúpite všetky potrebné pomôcky ku kompostovaniu od kompostérov až po rozložiteľné vrecúška na bioodpad. Pričom zisk z predaja bude využitý na rozvoj služieb nášho OZ a určité % pôjde na pomoc našim kompostmajstrom v hmotnej núdzi. A potom vzdelávať, školiť, robiť workshopy, aby sa do kompostovania, nielen v Žiline, zapájalo čoraz viac ľudí.

 

Rozhovor bol doplnený o fotografie z archívu OZ Kompostujme. Originál rozhovor nájdete na stránkach Ekotopfilmu.

Píše sa rok 2020 a my sa tešíme, že sme stále na ceste za dosahovaním vízie znižovania množstva odpadov na Slovensku. Ďakujeme za Vašu podporu od prvého hlasu v súťaži Unilever až po milé slová pri stretnutiach s Vami, či úprimné recenzie v našom eshope.

Ak ešte neviete, komu darovať 2 % z vašich daní, budeme vďační za každé eurko 🙂

CHCEM darovať

Pozrite sa, ako využijeme vaše 2 %.