„Ty máš doma dážďovky?“ pýtajú sa ma neveriaco známi. Hej, mám. Je ich zhruba 250 (nie, nerátala som ich), volám ich “baby” (hoci dážďovka je obojpohlavná) a občas im nadávam (ako keď mi ofrflali jahody). Snažím sa mať s nimi pekný vzťah, lebo keď sú šťastné, tak nemajú únikovú tendenciu. A kedy sú šťastné? Keď majú čo jesť, sú v teple a tme. Ale pekne od začiatku.
Celé to spustila zlomená ruka (to je iný príbeh), veľa voľného času a kniha od Bey Johnson Domacnost bez odpadu. Výsledok? Môj minimalizmus sa ešte viac zminimalizoval, narástol odpor k plastom a celkovo k odpadu. Začala som všetko separovať a nakupovať potraviny podľa toho, v čom boli (ideálne neboli) zabalené. Stále som však nemala vyriešenú otázku kuchynského odpadu. Skúsim kompostovať? Kúpim si elektrický kompostér, ktorý mi zlikviduje všetky zvyšky jedla? Alebo vermikopostovanie? Možností je viacero, no s dážďovkami je to veselšie :). Robila som prieskum a dopadol výborne – v Žiline existuje OZ Kompostujme. Nakontaktovala som sa na Michala (odborník na slovo vzatý) a o pár týždňov začala s experimentom. Áno, kompostovanie je jeden veľký experiment. Som pedant a tak som si robila poznámky ?
Čo áno a čo nie
Doma mám úplne obyčajný kompostér, ktorý sa krásne zmestí pod kuchynský drez. Jeho základ tvorí podstielka z uhlíkatého materiálu (rolky z toaletného papiera, listy zo stromov, obaly z vajíčok…), krmivo (rozumej akékoľvek tepelne neupravené zvyšky biodopadu) a, samozrejme, kalifornské dážďovky (odborne eisenia foeitda). Prvé týždne som “baby” kŕmila opatrne. Dostali polovicu nakrájanej šupky z pomaranča, trochu surového zemiaku, zvyšky z jahôd (tie splesniveli), rozdrvenú škrupinu z vajca, zvyšky bylín zo zeleného čaju a usadeninu z kávy. Kávu milujú, sú to ťažké kávičkárky :). Čo im ešte môžete dávať a čo radšej nie?
“Zlaté pravidlo stravovania znie: čím menšie kúsky, tým lepšie. “
Môj mixér by vedel hovoriť. Sekám nadrobno všetky zvyšky, čo dám do kompostéra. Áno, aj škrupiny, aj kapustu, aj ohryzok z jablka, šupky z mrkvy, zemiakov, reďkovky, aj broskyne. Všetko, nech im lepšie chutí a nech to vedia rýchlejšie spracovať. Avšak, koľko im toho dávať? Povedzme si to matematicky: jedna dážďovka dokáže zjesť polovicu až celú časť svojej váhy, čo je 1 g (väčšinou však menej) denne. Ak ich máte 200, robí to od 100 do 200 gramov odpadu denne, čo je 700 až 1 400 gramov týždenne. No radšej ich kŕmte s mierou. Obzvlášť v prvých týždňoch. Ak ich budete prejedať, nebudú stíhať zvyšky spracovávať. Výsledok? Potraviny budú hniť, prípade plesnivieť. Ako som už spomínala, je to metóda pokus-omyl. Keď nebudú jesť, treba im dávať zvyškov menej. Keď budú zvyšky miznúť, môžete dávky zvyšovať. Bioodpad však treba pravidelne miešať s uhlíkatým materiálom. Čo to znamená? Keď budete dážďovky kŕmiť, porciu jedla premiešajte s rovnako veľkou dávkou uhlíkatého materiálu.
Čo môže byť problém?
Kompostér je vlhký: je to prirodzené. Ide o živý “mechanizmus”, takže sa v ňom tvorí voda. Ak kompost stlačíte a konzistenciou pripomína blato, treba sušiť – pridaním uhlíkatého materiálu. Ak je naopak suchý, tak ho pokropte vodou. Experiment. Už som to spomínala? 😉
Plesne a iné pliagy: moje dážďovky sú trochu rozpišťané, priznávam. Tým, že im všetko mixujem (nie, nemusíte to robiť tak ako ja, ale myslite na zlaté pravidlo vyššie), dobre spolupracujú, ale takých jahôd sa ani nedotkli. Vznikla taká drobná pleseň, ktorú som nadrzo v kompostéri rozmiešala. Existujú dobré a zlé plesne, ale som príliš lenivá, aby som to študovala. Nebolo jej veľa a dážďovky prežili :). Ďalším problémom boli mušky. Zvyšky im voňajú a cez dierky vo veku kompostéra sa dostali dnu. Čo v takom prípade?
– môžete zmenšiť veľkosť bioodpadu
– zakryť bioodpad listom novín alebo vrstvou uhlíkatého materiálu
– do kompostéra vložiť pohár so zmesou octu, červeného vína a saponátu (mušky by sa mali v tomto “drinku” utopiť)
– postriekať kompost nimbovníkovým olejom…. Ja som zvolila (pre mňa) najjednoduchší spôsob. Nechala som kompostér prevetrať vonku na parapetnej doske (v zime to nerobte) a ako prevenciu som z vnútornej strany veka nalepila obojstrannú lepiacu pásku.
Prvá úroda?
Po ôsmich týždňoch ma baby „odmenili” dážďovkovým čajom. Zaliala som kvety doma a spodnú časť kompostéra vyumývala. Robím to tak vždy, keď čaj zlievam do fľašiek (mám ho už veľa a tak ho posúvam ďalej). Je skvelý ako výživná pochúťka pre rastliny. Po zriedení ho môžete využiť ako tekuté biohnojivo pre bytové rastliny, bylinky, pre záhradu alebo ako postrek na listy. Obsahuje vysoké množstvo enzýmov, ktoré pomáhajú rastlinám rásť a udržiavať ich odolné voči škodcom.
Dovolenka a teraz čo?
Dážďovky sú ozaj nenáročné. Opustili sme ich na tri týždne a ony si celkom spokojne žili. Pred odchodom k moru som im dala jesť a rovno pridala viac uhlíkatého materiálu (ak doma nemáte nič po ruke, v OZ Kompostujme vám namiešajú fajnú zmesku). Keď sme sa vrátili, v kompostéri bolo už hotové hnojivo. No nie sú to super domáci maznáčikovia? Ak sa bojíte, že by kompostér zapáchal, tak takú skúsenosť nemám. Iba raz – keď som doň dala zvyšky z kapusty a cibule. Vtedy sa spod kuchynského dresu niesol ostrý “smrádek”. Vyliala som dážďovkový čaj a bolo po starostiach.
Môj jediný „problém” je, že baby pripomínajú malé hady. Keď ich lovím v dážďovkovom čaji a dávam späť do kompostéra, tak sa občas vzpierajú (ťažko sa to opisuje, to musíte vidieť). Zdvihnú časť tela a napnuté protestujú. Úprimne, žijeme spolu skoro pol roka a stále mám problém chytiť ich do ruky. V kompostéri sa hrabem v gumenej rukavici a dážďovky vyťahujem vidličkou. Občas nejakú zoberiem, ale chce to dávku odvahy :). Paradoxne mi však prekáža, keď ich chytá niekto iný (deti ich naťahujú a ony sú potom v strese), o tom však (možno) nabudúce.
Katka Melušová
